Od Rozálie T. sme dostali otázku:

Kolízna opatrovníčka, ktorá má na starosti moju dcéru, vo svojich správach pre súd klame, uvádza polopravdy a bráni mi pri získavaní informácií. Ako sa dá proti tomu brániť?

ODPOVEĎ ADVOKÁTKY:

Ak sa v živote vyskytne situácia, že sa práva a oprávnené záujmy rodičov, t. j. zákonných zástupcov maloletého dieťaťa a dieťaťa, ktoré zastupujú, dostanú do vzájomného rozporu, stretu, resp. kolízie, náš právny poriadok rieši takúto situáciu prostredníctvom inštitútu tzv. kolízneho opatrovníka, ako ochrancu práv dieťaťa a zástupcu jeho oprávnených záujmov.

Do funkcie ho ustanoví súd uznesením vždy len pre konkrétne konanie alebo pre konkrétny právny úkon, pričom po jeho skončení funkcia kolízneho opatrovníka zaniká. Jeho jedinou zákonnou úlohou je zastupovanie dieťaťa v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Zastupovanie maloletého dieťaťa má byť riadne, nie len formálne. Kolízny opatrovník by mal preto dôsledne poznať záujmy dieťaťa a jeho oprávnené záujmy by mal presadzovať v konaní efektívnym spôsobom, čo sa v praxi nie vždy deje. Mal by pri tom rešpektovať aj ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má každé dieťa vždy právo na to, aby bol jeho najlepší záujem prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti uskutočňovanej správnymi orgánmi, aby bola ochrana jeho práv vykonávaná riadne a aby ju vykonávali inštitúcie a zariadenia na to riadne vybavené, aj čo do počtu a vhodnosti personálu, aby mu bolo zabezpečené, ak je schopné formulovať vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom jeho názorom sa musí venovať náležitá pozornosť zodpovedajúca veku a úrovni dieťaťa, a aby mu bola poskytnutá možnosť byť vypočuté v každom súdnom či správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu či prostredníctvom príslušného orgánu. Spôsob vypočutia dieťaťa však musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie uvedeného je nesporné, že funkcia kolízneho opatrovníka v súdnom konaní má zásadný význam a aj vplyv na rozhodnutie samotného súdu.

V praxi je bohužiaľ bežné, že dieťa nie je v súdnom konaní, ktoré sa ho týka vôbec vypočuté alebo nie je dôsledne rešpektovaný jeho názor a jeho želania. Rovnako častým javom sú výhrady rodiča voči konkrétnemu zamestnancovi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že daný zamestnanec je zaujatý v prospech druhého rodiča, nekoná s obomi rodičmi, správa sa nevhodne, pomery v rodine nešetrí riadne, súdu podáva neobjektívne správy atď.. Niektorí rodičia dokonca namietajú, že kolízny opatrovník porušuje práva ich maloletých detí.

V prípade, ak zamestnanec úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nepostupuje v súdnom konaní nezaujato a nestranne, súdu podáva neobjektívne, nekompletné správy atď. je možné podať námietku zaujatosti. V tejto súvislosti je však dôležité upozorniť na skutočnosť, že z procesného hľadiska postavenia kolízneho opatrovníka nie je žiadnym ustanovením v procesnom kódexe ani v zákone o rodine upravená možnosť podať námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi. Nie je preto daná kompetencia súdu ani správneho orgánu v predmetnej veci rozhodovať.

Námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi podanú účastníkom súdneho konania (t. j. niektorým rodičom) je potrebné chápať ako vyjadrenie jeho nesúhlasu s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí (t. j. úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) pri výkone kolízneho opatrovníctva. V tejto súvislosti je ale potrebné rozlišovať, či podanie smeruje proti konkrétnej osobe, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí na základe udelenej plnej moci v konaní pred súdom, alebo či podanie smeruje priamo proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí ako kolíznemu opatrovníkovi, ktorý je právnickou osobou.

Pokiaľ námietka zaujatosti smeruje proti fyzickej osobe – zamestnancovi, ktorý zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí v súdnom konaní, je v kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny posúdiť postup svojho zamestnanca a podľa zistených skutočností úrad zváži, či je potrebná zmena zástupcu v konaní pred súdom. Posúdenie zmeny zamestnanca ako zástupcu je teda výlučne v kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

V prípade, ak námietka zaujatosti smeruje priamo proti právnickej osobe, t. j. proti kolíznemu opatrovníkovi, ktorý bol maloletému ustanovený uznesením súdu, rozhodnutie o zmene kolízneho opatrovníka je ponechané súdu. Stanovisko pre súd k námietke zaujatosti a k tomu, či existuje relevantný dôvod na zmenu kolízneho opatrovníka, dáva ten orgán štátnej správy, od ktorého stanovisko súd žiada.

Ďalšou možnosťou, ako sa brániť proti postupu kolízneho opatrovníka (t. j. konkrétneho úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) je podanie sťažnosti v súlade so zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom znení (ďalej len ako „Zákon o sťažnostiach“). Sťažnosť podľa Zákona o sťažnostiach je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Ďalšie náležitosti sťažnosti, formu podania sťažnosti, negatívne vymedzenie sťažnosti, lehotu na vybavenie sťažnosti atď. upravuje Zákon o sťažnostiach.

Mgr. Monika BRUNOVÁ