♣ Manžel mi nedáva deti podľa rozsudku. Vždy má nejakú výhovorku. Ako sa môžem brániť?

ODPOVEĎ ADVOKÁTKY:

V prípade, ak Vám druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v čase určenom v rozsudku, prichádza do úvahy niekoľko možností.

Prvou možnosťou je iniciovanie vykonávacieho konania vo veciach maloletých. V tomto prípade pôjde o dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú aj v otázkach personálnej exekúcie. Prvou fázou je nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením a druhou fázou je samotné uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Medzi týmito dvomi fázami prebieha tzv. mediačná fáza, ktorá doteraz prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia.

Základným predpokladom začatia personálnej exekúcie, t. j. výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, je existencia exekučného titulu, ktorým môže byť napríklad rodičovská dohoda, schválená formou rozsudku alebo autoritatívne rozhodnutie súdu v prípade, že rodičia neuzatvorili rodičovskú dohodu.

Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je podľa ust. § 371 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v platnom znení miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ustanovenie kritérií miestnej príslušnosti súdu je teda podriadené výlučne záujmom maloletého dieťaťa.

Ak povinný (teda rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený (teda rodič, ktorý je oprávnený realizovať styk s maloletým dieťaťom) podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd však môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (prejav zásady oficiality, ktorá je typická pre nesporové konania).

Medzi nariadením výkonu rozhodnutia a uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd uskutočniť úkony a opatrenia zmierovacieho a mediačného charakteru. To znamená, že po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním predmetného uznesenia, môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia. Ak má súd za to, že taký postup by mohol viesť k zmareniu odňatia dieťaťa, súd vykoná výzvu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia na mieste samom.

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu až do výšky 1.000 Eur, pričom pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia. Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu (1) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu alebo (2) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční. Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané. Uskutočneniu výkonu rozhodnutia nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo účastníkom doručené.

Súd písomne, elektronickými prostriedkami alebo telefonicky upovedomí oprávneného o mieste a čase uskutočnenia výkonu rozhodnutia. Súd povinného o uskutočnení výkonu rozhodnutia upovedomí až na mieste samom. Ak sa povinný nenachádza pri odňatí maloletého, upovedomí sa o odňatí bezodkladne po ňom.

Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať. Súd je oprávnený zabezpečiť vstup do obydlia a vykonať opatrenia na odňatie maloletého.

Druhou možnosťou, ktorá prichádza do úvahy v prípade, ak jeden rodič opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený v rozhodnutí súdu, je postup upravený v ust. § 25 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení. Súd môže na návrh niektorého z rodičov (spravidla pôjde o rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti) zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa. V uvedenom prípade je potrebné podať na vecne a miestne príslušný súd návrh na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti, v ktorom je potrebné uviesť skutkové tvrdenia odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia. Samozrejme, v návrhu uvedené skutkové tvrdenia je potrebné preukázať relevantnými dôkazmi.

V poradí treťou možnosťou, ktorá prichádza do úvahy v situácii, kedy jeden z rodičov odmieta odovzdať dieťa druhému rodičovi za účelom realizácie styku, je iniciovanie konania o priestupku. K naplneniu znakov priestupku v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení môže dôjsť vtedy, ak medzi rodičmi došlo k verbálnym útokom, či k fyzickému násiliu. V prípade verbálnych útokov a fyzického násilia môže ísť dokonca o trestný čin výtržníctva, v prípade spôsobenia vážnejších následkov aj o ublíženie na zdraví.

Poslednou možnosťou rodiča, ktorému druhý rodič odmieta odovzdať dieťa za účelom realizácie styku, je podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ust. § 349 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení. Túto možnosť treba chápať ako možnosť „ultima ratio“, čo znamená, že prostriedky trestného práva sa majú použiť až ako krajný prostriedok štátu na ochranu určitým, trestným zákonom taxatívne vymedzeným spoločenským vzťahom, v prípade že prostriedky iných právnych odvetví sú neúčinné na ochranu takýchto vzťahov.

Na vynucovanie plnenia povinností plynúcich z rozhodnutí vydaných v civilnom procese však majú prioritne slúžiť iné právne prostriedky – súdny výkon rozhodnutia a exekučná činnosť.